Janko Jesenský

Život Janka Jesenského bol spätý s Bánovcami. Býval a pracoval v jednej z budov Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Prinášame vám základné fakty z jeho životopisu a jeho pôsobenia v Bánovciach.

Janko Jesenský sa narodil 30. decembra 1874 v Martine do rodiny zemana a advokáta Jána Baltazára Jesenského-Gašparého. Jeho otec bol aktívnym účastníkom slovenského národného hnutia a zapojil sa aj do revolučných udalostí rokov 1848 – 1849. Rodina však postupne prišla o značnú časť svojho majetku. Príčinou boli najmä opakované a neúspešné pokusy otca získať poslanecký mandát do uhorského snemu, ktoré ho priviedli k zadlženiu. Po jeho smrti v roku 1889 bol rodinný majetok vydražený.

Matka zostala ako vdova s tromi synmi v zložitej finančnej situácii. Keďže Janko bol najstarším z nich, skúsenosť s náhlym sociálnym úpadkom a hmotnou núdzou výrazne ovplyvnila jeho neskoršiu literárnu tvorbu i pohľad na spoločnosť.

Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, kde v roku 1893 úspešne zmaturoval. O tri roky neskôr ukončil štúdium na Právnickej akadémii v Prešove. V roku 1901 získal titul doktora práv na univerzite v rumunskom meste Kluž.

Po skončení štúdií pôsobil ako advokátsky koncipient v Lučenci, Veľkej Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a Novom Meste nad Váhom. Cenné odborné skúsenosti získaval najmä po boku slovenských advokátov a národne orientovaných intelektuálov. V roku 1905 úspešne zložil advokátsku skúšku v Budapešti, čím zavŕšil svoje právnické vzdelanie a otvoril si cestu k samostatnej advokátskej praxi.

Právnické roky v Bánovciach a I. svetová vojna (1914 – 1918)

Svoju prvú samostatnú advokátsku kanceláriu si Janko Jesenský otvoril v Bánovciach nad Bebravou. V tom čase v meste vznikla nová Ľudová banka, ktorá potrebovala vlastného právneho zástupcu, a touto funkciou poverila práve Jesenského. V advokátskej praxi sa mu darilo natoľko, že si už po štyroch rokoch v Bánovciach postavil vlastný dom. V meste pôsobil až do roku 1914, keď jeho právnickú kariéru prerušili udalosti I. svetovej vojny.

V roku 1909, 31. júla, sa oženil s Annou Bottovou (1889 – 1961), dcérou historika Júliusa Bottu (1848 – 1926). Sobáš vykonal evanjelický farár Ján Vansa (1846 – 1922), manžel spisovateľky Terézie Vansovej (1857 – 1942). Manželstvo Janka a Anny Jesenských však zostalo bezdetné. Napriek tomu to bolo pevné a šťastné manželstvo.

Vypuknutie I. svetovej vojny zásadne zasiahlo do jeho života. Po mobilizácii bol obvinený z vlastizrady a zatknutý. Po prepustení v roku 1915 ho odvelili na ruský front. Anna následne opustila dom v Bánovciach a odišla k rodičom, pretože nemala z čoho dom splácať. Neskôr prešiel na ruskú stranu a zapojil sa do československého zahraničného odboja v Rusku. Spolu s Jozefom Gregorom Tajovským (1874 – 1940), dramatikom a prozaikom, s ktorým redigoval viacero legionárskych periodík, sa aktívne podieľal na organizovaní československého legionárskeho hnutia. Bol zvolený za podpredsedu Československej národnej rady v Rusku. Po zložitých peripetiách spojených s občianskou vojnou v Rusku a nástupom boľševikov sa v roku 1919 cez Japonsko a Taliansko vrátil do vlasti, do novovzniknutej Československej republiky (1918 – 1939).

Život po vojne

Po skončení I. svetovej vojny sa Janko Jesenský k advokátskej praxi už nevrátil. Začal však pôsobiť vo verejnej správe a vo svojich funkciách pôsobil aj napriek tomu, že oficiálne nepatril do radov žiadnej politickej strany vtedajšej Československej republiky. V roku 1919 bol vymenovaný za župana v Rimavskej Sobote, kde pôsobil do roku 1922. Vo svojej funkcii zodpovedal za správu administratívnych a finančných záležitostí župy a zároveň sa podieľal na budovaní československej štátnej správy, vrátane postupného nahrádzania maďarských úradníkov novými štátnymi zamestnancami. Súčasníci ho opisovali ako človeka vystupujúceho s noblesou, demokratickým presvedčením a jemným, často ironickým humorom.

Po zrušení Gemersko-malohontskej župy v roku 1922 a následnej reorganizácii územnej správy prešiel do Nitry, kde zastával funkciu veľkožupana. Aj tu zohrával významnú úlohu pri riadení verejnej správy a zabezpečovaní plynulého chodu administratívneho aparátu. Počas pôsobenia na postoch župana a veľkožupana bol skôr politicky nekonfliktnou osobou. Bol vysoko postavený politický úradník, ktorý bol známy svojím pravidelným komentovaním spoločenskej a politickej situácie v dobovej tlači. Vďaka tomu sa J. Jesenskému podarilo vybudovať si vlastnú sieť priateľov a vplyvných podporovateľov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa vo funkciách dokázal udržať bez príslušnosti k politickej strane.

V roku 1929 bol preložený do Bratislavy, kam sa presťahoval spolu s manželkou Annou. Bývali v prenajatom byte vo vile na Somolického ulici, ktorá bola postavená v roku 1923. Nastúpil na Krajinský úrad ako vládny radca a o dva roky neskôr sa stal jeho viceprezidentom. Túto funkciu vykonával až do roku 1935. Vo veku 64 rokov sa stiahol z aktívneho verejného života a vzdal sa aj predsedníctva Zväzu slovenských spisovateľov. Hoci po presťahovaní sa do Bratislavy viedol J. Jesenský s manželkou životný štýl prislúchajúci politickej elite, ani tieto vrcholové pozície mu nepomohli s neustálymi finančnými problémami. Jeho manželka Anna to vedela, vyčítala mu predovšetkým rozšafné sprepitné, ktoré dával personálu pri častých kúpeľných pobytoch.

Počas obdobia Slovenského štátu (1939 – 1945) sa venoval predovšetkým literárnej tvorbe a verejne vystupoval len sporadicky. Zomrel 27. decembra 1945 v Bratislave. Pochovaný bol na cintoríne pri Kozej bráne, no v roku 1950 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine, kde odpočívajú dodnes.

Literárna tvorba

Životné skúsenosti Janka Jesenského sa výrazne premietli aj do jeho literárnej tvorby. Mnohé jeho postavy vystupujú ako advokáti, sudcovia či právnici, zatiaľ čo iné čerpajú inšpiráciu z osudov klientov, s ktorými sa počas svojej právnickej praxe stretával. Prostredie advokácie, súdov a neskôr aj štátnej správy po I. svetovej vojne sa stalo dôležitou súčasťou jeho diel. Tieto motívy nachádzame v mnohých poviedkach, no najvýraznejšie sa prejavili v jeho najznámejšom románe Demokrati, ktorý zachytáva spoločenské a politické pomery medzivojnového Československa. Aj kontroverzia tohto románu prispela k jeho predčasnému odchodu do dôchodku.  Známe sú aj jeho zbierky básní ako Verše, Po búrkach alebo spisy Proti noci. Okrem toho sa verejnosti neustále pripomínal častou tvorbou v rozličných časopisoch.

Jesenský je v dejinách slovenskej literatúry vnímaný predovšetkým ako kritický pozorovateľ a satirik svojej doby. Vo svojich dielach s jemnou iróniou a duchaplným humorom analyzoval medziľudské vzťahy, ľudské emócie, politické pomery, fungovanie štátnej moci i moc peňazí. Jeho tvorba sa vyznačuje nadhľadom, realistickým pohľadom na skutočnosť a úsilím odhaľovať pravdu, spravodlivosť a morálne hodnoty v živote jednotlivca i celej spoločnosti.